Ak chceme pomýšľať na dosiahnutie klimatických cieľov, emisie by mali byť drahšie
18.08.2023
Zvýšenie dane z uhlíka obmedzí spotrebu a investície, ale podľa Európskej centrálnej banky sa tento účinok dá zmierniť prerozdelením získaných peňazí. Ak má EÚ splniť svoje klimatické ciele, musia sa ceny emisií zvýšiť.
Európska centrálna banka modelovala makroekonomické vplyvy zvyšovania daní z uhlíka (resp. jeho cien), ako aj ich príspevok v rámci znižovania emisií. Prognózy hovoria, že zvýšenie týchto daní mierne zníži spotrebu domácností, investície a zvýši infláciu. Samotné uhlíkové dane zároveň neprinesú požadované a plánované zníženie emisií.
ECB tiež poukazuje na to, že distribučné vplyvy vyšších uhlíkových daní závisia od ich následného použitia a distribúcie v rámci štátneho rozpočtu. Môžu sa použiť na pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami alebo na podporu ekologických investícií.
Uhlíkové dane - opatrenia, ktoré premietajú externé sociálne náklady na emisie skleníkových plynov do ceny - môžu mať rôzne formy. V krajinách eurozóny ide najmä o spotrebné dane z uhľovodíkových palív, iné vnútroštátne uhlíkové a environmentálne dane a spoplatňovanie emisií cez európsky systém obchodovania s emisiami (ETS).
Ich celková výška je ťažko merateľná: ceny emisných povoleniek stanovuje trh a efektívnu úroveň zdanenia navyše ovplyvňuje množstvo bezplatne vydaných emisných povoleniek a ekonomická váha sektorov, v ktorých sa ETS uplatňuje (v súčasnosti ide o výrobu energie a energeticky náročný ťažký priemysel). Z toho tiež vyplýva, že efektívna úroveň zdanenia uhlíka sa v jednotlivých krajinách líši.
Podľa výpočtov OECD týkajúcich sa efektívnej ceny uhlíka (alebo uhlíkovej dane) v krajinách eurozóny bol v roku 2021 rozdiel medzi najvyššou cenou v Holandsku (niečo vyše 120 EUR za tonu CO2) a najnižšou v Lotyšsku (približne 50 EUR za tonu CO2) takmer trojnásobný. Slovensko malo tretiu najnižšiu cenu uhlíka. Priemerná cena v rámci eurozóny bola 85 EUR.
Ak chce EÚ do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, musí zrýchliť tempo. V porovnaní so súčasnosťou musia klesnúť o ďalších 46 percent. To by v praxi znamenalo zvýšenie efektívnej ceny CO2 zo súčasných 85 EUR na 140 EUR za tonu v roku 2030.
Je však potrebné zohľadniť sekundárne vplyvy: kombináciou lacnejších technológií OZE resp. energetickej účinnosti a rastúcich cien emisií bude mať za následok výraznejší pokles emisií.
Analytici ECB poznamenávajú, že na dosiahnutie klimatických cieľov bude EÚ potrebovať kombináciu ambiciózneho zvýšenia cien emisií, regulácie a technologických inovácií.
Zdroj obrázka: pixabay.com
