Fakty, údaje, informácie

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj bola schválená na mimoriadnom samite OSN v New Yorku v roku 2015 a určuje všeobecný rámec pre krajiny sveta odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030. Agenda udržateľného rozvoja obsahuje 17 cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré  vyvažujú tri aspekty udržateľného rozvoja – ekonomický, sociálny a environmentálny. 

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (2016). Ďalšie dokumenty na podporu implementácie Agendy 2030 sú Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí (2017), Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030 (2017) a Národné priority implementácie Agendy 2030 (2018).

20. 1. 2021 vláda SR schválila materiál Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030, ktorý  je základným implementačným dokumentom plnenia národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v Slovenskej republike. Aktuálne informácie o implementácii Agendy 2030 sú zverejňované na stránke Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Informácie a fakty najmä vo forme štatistických indikátorov v oblasti záväzkov vyplývajúcich z programu rozvoja pre medzinárodné spoločenstvo Agenda 2030 sú zverejňované na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky 

Aby sme zabezpečili udržateľný rast v EÚ, musíme využiť naše zdroje inteligentnejším, udržateľnejším spôsobom. Je zrejmé, že lineárny model hospodárskeho rastu, na ktorý sme sa spoliehali v minulosti, už viac nezodpovedá potrebám dnešných moderných spoločností v globalizovanom svete. Nemôžeme budovať našu budúcnosť na základe modelu zober – vyrob – zahoď. Veľa prírodných zdrojov je obmedzených, a preto musíme nájsť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob ich využitia. Takisto je v hospodárskom záujme podnikov čo najlepšie využívať svoje zdroje.

Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov, a keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty. Tento model môže v Európe vytvoriť bezpečné pracovné miesta, podporiť inovácie, ktoré zabezpečia konkurencieschopnú výhodu a úroveň ochrany ľudí a životného prostredia, na ktoré je Európa hrdá. Môže tiež poskytnúť spotrebiteľom trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré im šetria peniaze a zvyšujú kvalitu života. Viac informácií je zverejnených na stránkach Európskeho parlamentu (v slovenskom jazyku).

Komisia s cieľom uľahčiť prechod na širšie obehové hospodárstvo prijala v marci 2020 Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, ktorý definuje kľúčové opatrenia na najbližšie obdobie, implementácia ktorých podporí prechod na obehové hospodárstvo a plnenie Európskej zelenej dohody. Na monitorovanie smerovanie hospodárstva k obehovému modelu bol zostavený monitorovací rámec, ktorý bol v roku 2023 revidovaný. Revidovaný rámec monitorovania obehového hospodárstva bol zverejnený dňa 15.05.2023. Vývoj v tejto oblasti v SR v porovnaní s vývojom EÚ je spracovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia na stránke Enviroportál.

Rast svetového hospodárstva vytvára neudržateľný tlak na prírodné zdroje. S rastom svetovej populácie sa situácia ešte zhoršuje. Obmedzené zdroje budú znamenať vyššie ceny a nestabilitu – globálne trendy budú mať obrovský vplyv na európske hospodárstvo. Európska zelená dohoda (2019) je odpoveďou na tieto problémy. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Nová priemyselná stratégia pre Európu (2020) podčiarkuje potrebu budovania hospodárstva s vyššou mierou obehovosti. Konkrétne kroky definuje Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu.

Podľa OECD predstavuje zelený rast cestu podpory ekonomického rastu a rozvoja a zároveň ochranu prírodných zdrojov, aby sme mohli naďalej využívať prostriedky a environmentálne služby, od ktorých závisí naša prosperita. Preto je potrebné podporovať investície a inovácie, ktoré budú základom pre udržateľný rast a umožnia vznik nových ekonomických príležitostí. Slovenská republika patrí medzi signatárov Deklarácie OECD o zelenom raste. Jej podpísaním Slovensko uznalo, že najvýznamnejšie výzvy, ktorým v dnešnej dobe čelia všetky krajiny, sú práve tie ekonomické, environmentálne a sociálne. Zároveň sa tak zaviazalo, že bude implementovať stratégiu zeleného rastu do svojho politického systému. V tomto kontexte je SR taktiež viazaná závermi konferencie RIO+20 a ďalšími koncepčnými a strategickými dokumentmi EÚ, OECD a OSN. Pre účinnú implementáciu zelených iniciatív je potrebné pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti zavádzaných nástrojov a opatrení. Súčasný súbor indikátorov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.