Z kuchynského odpadu vieme vyrábať teplo aj elektrinu. Návratnosť investícií je do siedmich rokov
18.03.2024
Suchá fermentácia, technológia ktorá má nízke prevádzkové náklady a návratnosť investícií je zhruba na úrovni tej ako pri solárnych paneloch. Jedná sa o stabilnejší zdroj energie, v rámci Slovenska ho však zatiaľ nevyužíva ani jedna samospráva.
Zbieraním kuchynského odpadu do hnedých nádob Slovensko učinilo prvý krok. Bioodpad tak už nekončí na skládkach, kde škodil životnému prostrediu. Spracovaním bioodpadu, čo je krokom druhým, je kompost, tu však potenciál nekončí. V Rakúsku kombinujú kompost s fermentáciou, vďaka ktorej z odpadu dokážu získať aj elektrinu a teplo. Na Slovensku však túto možnosť nevyužíva žiadna samospráva.
Podľa súčasných trendov je na prvom mieste tzv. suchá fermentácia. Bioplyn, ako výsledný produkt z ktorého neskôr môže byť biometán napríklad pre mestské autobusy. Ďalším produktom je aj organická hmota, z ktorej sa stále dá vyrobiť aj kompost. Na rozdiel od priameho kompostovania sa však takto zároveň zabráni úniku metánu do ovzdušia.
Návratnosť investícií teda môže byť podobná ako pri solárnych paneloch a to okolo siedmich rokov, v závislosti od rôznych faktorov, napríklad dostupnosti odpadu. Keďže však domácnosti vyhadzujú kuchynský odpad nepretržite, dodávky surovín sú oproti slnečnému žiareniu stabilnejšie.
Na Slovensku však momentálne túto technológiu nevyužíva ani jedna samospráva. Avšak v rámci Slovenska sú v súčasnosti prevádzkované dve zariadenia suchej fermentácie, a to súkromnými spoločnosťami, ktoré pre samosprávy zmluvne zabezpečujú zhodnocovanie bioodpadov. Je preto prirodzené, že na benefitoch plynúcich z predaja energií neťaží primárne samospráva.
Zdroj obrázka: freepik.com
