Dokumenty

Bazilejský dohovor upravuje pravidlá prepravy nebezpečných odpadov s prihliadnutím na dosiahnutie minimalizácie pohybu odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom území zabezpečiť zneškodňovanie v ňom produkovaných nebezpečných odpadov. Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz nebezpečných odpadov na svoje územie. V súčasnosti sa prijali aj obmedzenia prepravy odpadov za účelom ich zhodnotenia, ako zákaz vývozu nebezpečných odpadov z členských do nečlenských štátov OECD. Týmito opatreniami sa má zamedziť snahám o vývoz odpadov do krajín s menej prísnymi predpismi zameranými na ochranu životného prostredia a snahám o ilegálny vývoz a dovoz odpadov. Hlavné ciele Bazilejského dohovoru sú: 1. obmedzenie pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov, 2. obmedzenie ich vzniku na čo najmenšiu mieru z hľadiska ich množstva a nebezpečnosti, 3. zabezpečenie ich prepravy a zneškodňovania v súlade s požiadavkami na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia (podľa možnosti čo najbližšie k miestu ich vzniku a environmentálne vhodným spôsobom), 4. prijatie opatrení na náležitú výmenu informácií o pohybe nebezpečných (a iných) odpadov cez hranice štátov a o jeho riadení, 5. prísnejšia kontrola pohybu nebezpečných (a iných) odpadov cez hranice štátov a obmedzenie takéhoto pohybu na čo najmenšiu mieru, odstránenie nezákonnej prepravy nebezpečných odpadov cez hranice štátov. Domovská stránka: Sekretariát Dohovoru: www.basel.int

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky má ambíciu reagovať na okolnosti a udalosti, ktoré výrazne ovplyvňujú politickú, ekonomickú, finančnú, sociálnu a právnu situáciu a postavenie Slovenskej republiky vo svete.

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) podpísali ministri životného prostredia ČR, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Čiernej hory, Slovenska a Ukrajiny 22. mája 2003 v Kyjeve, pričom platnosť nadobudol 4. januára 2006. Konvencia usiluje o komplexný prístup a spoluprácu pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní Karpát. Je navrhnutá ako inovatívny nástroj, ktorý ma zabezpečovať a podporovať tvralo udržateľný rozvoj tohto jedinečného regiónu a jeho živej prírody. Konvencia usiluje o podporu kvality života a posilnenie miestnej ekonomiky a komunít. Za cieľ si kladie aj ochranu a obnovu jedinečných, vzácnych a typických prírodných komplexov a objektov rekreačného a iného významu nachádzajúcich sa v srdci Európy, ochraňovať ich pred negatívnymi ľudskými vplyvmi prostredníctvom podpory alebo spoločnej politiky trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Prostredie Karpát tak bude odteraz chrániť ďalší legislatívny nástroj - ekologický plán pod záštitou programu UNEP OSN. Slovenská republika podpísala dokument 22. mája 2003 a ratifikovala ho 3.marca 2004. Dohovor nadobudol v SR platnosť 4. januára 2006. V súčasnosti má Karpatský dohovor zmluvnými stranami prijatých a podpísaných 5 protokolov a to: 1. Protokol o zachovaní a trvalo udržateľnom využívaní biologickej a krajinnej diverzity k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o biodiverzite“) 2. Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o lesoch“) 3. Protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, (ďalej len „protokol o cestovnom ruchu“) 4. Protokol o trvalo udržateľnej doprave k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o doprave“). 5. Protokol o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, (ďalej len „protokol SARD“)